Každodenné rady

Testy na alergiu: Ako prebieha alergologické vyšetrenie

Pri téme alergií u detí pribúdajú rôzne názory a odporúčania, ktoré sa môžu zakladať na mylných informáciách. Preto je dobré podstúpiť alergologické vyšetrenie, keď sa vyskytnú prvé podozrenia na alergiu.

Prvé prejavy alergie môže odhaliť praktický pediater, dermatológ, gastroenterológ, očný lekár, prípadne aj samotní rodičia. Príznaky môžu byť rôzne, napr. kožné (vyrážky, ekzém), súvisiace so sliznicou (príznaky alergickej nádchy alebo zápalu spojiviek), dýchacie (kašeľ, piskoty) alebo tráviace (zvracanie, hnačky, krv v stolici).

Niekedy môže byť prvým prejavom aj anafylaktický šok a vtedy je alergologické vyšetrenie nutnosťou.

Testy na alergiu sa robia až po podrobnej anamnéze - lekár sa pýta, za akých okolností reakcie vznikajú, čo ich zhoršuje, prípadne kedy naopak dochádza k zlepšeniu príznakov. Pri potravinovej alergii môže veľmi pomôcť zápis jedálnička, pri podozrení na peľovú alergiu aj zápis dní, v ktorých boli problémy najvýraznejšie. Po anamnéze sú následne zvolené ďalšie testy.

Najčastejšie testy na alergiu sú takzvané kožné prick testy.

Pri kožných prick testoch sú na pokožku predlaktia aplikované kvapky roztoku so zvolenými alergénmi a každý z nich je plastovou ihlou vtlačený do vrchnej časti pokožky. Pokiaľ dieťa na alergén reaguje, dôjde v mieste vpichu k svrbivému pupáčiku. Reakcia sa vyhodnotí po 15 - 20 minútach.

Alergologické vyšetrenie súvisí s testovaním peľových alergénov (pele, plesne, srsť zvierat, roztoče z domáceho prachu), prípadne aj alergénov pochádzajúcich od hmyzu. Existujú aj komerčne vyrábané testovacie alergény. Obvykle sa testuje 12 - 16 jednotlivých alergénov. Pre testovanie potravinových alergénov nie sú u nás aktuálne takmer žiadne testovacie alergény. Testuje sa preto samotnými potravinami.

Tekuté potraviny ako mlieko kvapkáme priamo na predlaktie. Sypké alebo tvrdé potraviny je potrebné nastrúhať alebo rozdrobiť nadrobno a zmiešať s kvapkou vody. Pre kožné testy na alergiu vieme použiť v podstate akúkoľvek potravinu. Vpich do kože však nielen bolí (aj keď iba málo), ale najmä malé deti horšie znášajú držanie ruky a obmedzenie, ktoré im vyšetrenie prináša.

Základné alergény majú k dispozícii alergológovia stále. Pokiaľ je to potrebné, pacient si donesie zvyšné potraviny sám - stačí malá vzorka.

Je dobré testovať alergény cielene - ako na základe anamnézy, tak aj podľa veku dieťaťa.

Medzi bežne sa vyskytujúce potravinové alergény u dojčiat patrí mlieko a pšeničná múka. Preto u nich testujeme najčastejšie tieto potraviny. U starších detí pridávame k testom orechy (kešu, lieskové, vlašské) + arašidy a sóju, prípadne ovocie a zeleninu, ďalšie druhy obilnín (sezam, mak).

Pri podozrení, že sa nejaká potravina prejaví až dlhšie po konzumácii, je možné zvoliť náplasťové testy na alergie. Tie sa využívajú u pacientov s ekzémom alebo tráviacimi problémami, keď k zhoršeniu stavu dochádza často niekoľko hodín až dní po aplikovaní.

Do komôrok v náplasti sú aplikované jednotlivé potraviny, a následne sa náplasť nalepí do vrchnej časti chrbta. Reakcia sa určuje odlepením náplaste po 48 hodinách.

Laboratórne vyšetrenie

Ďalším krokom alergologického vyšetrenia je odber krvi, ktorý je potrebný pre stanovenie protilátok proti podozrivým alergénom. Dnes máme k dispozícii rad laboratórnych testov, ktoré vedia alergie dôkladne vyšetriť. Niektoré dokážu aj z malého množstva krvi zistiť protilátky proti stovkám rôznych alergénov.

Laboratórne vyšetrenie je spravidla nákladné, a preto vyšetrované alergény zvolíme na základe dôkladnej anamnézy. Nikdy však nie je možné vyšetriť všetko. Pokiaľ vám budú laboratória ponúkať spoplatnené kožné testy na alergie (teda nie platené zdravotnou poisťovňou), je dôležité sa opýtať, aký typ protilátok bude stanovený.

Alergologické vyšetrenie by malo zahŕňať iba protilátky typu IgE.

Vyšetrenia protilátok IgG totiž nedávajú zmysel a nie sú odporúčané ani Českou společností pro alergii a klinickou imunologiu.

Laboratória často namietajú, a je to zároveň aj mýtus, že alergologické vyšetrenie je možné u detí robiť až po prvom, a niekedy až treťom roku života. Pravdou je, že kožné testy na alergie sa môžu robiť kedykoľvek, pokojne aj po narodení. Bežnou praxou však je, že testujeme deti okolo 4. - 6. mesiaca.

Príprava na alergologické vyšetrenie je pritom jednoduchá. Dieťa by počas určitej doby (niekoľko dní až týždeň) nemalo užívať lieky proti alergii, tzv. antihistaminiká. Vnútorná strana predlaktia, kde prebieha testovanie, by nemala byť ošetrená masťami s obsahom kortikosteroidov.

Kedy možno testovať?

Testovať teda môžeme v zásade kedykoľvek, ale ideálne aspoň 3 týždne po poslednej alergickej reakcii. Obavy zo závažných vedľajších účinkov nie sú opodstatnené, pretože kožné testy patria k bezpečnej metóde. Na zváženie je iba ich použitie pre deti, ktoré na potravinu reagovali veľmi silnou reakciou.

Vo výnimočných prípadoch je potrebné testy odložiť, ale v zásade platí, že testovať môžeme kohokoľvek a kedykoľvek. Je potrebné si však overiť, či vybraný alergológ testy robí a akú konkrétnu prípravu pred nimi požaduje.

Záver alergologického vyšetrenia by mal byť stanovený po dôkladnom zhodnotení anamnézy, kožných aj laboratórnych testov. Nie je vhodné hodnotiť iba jednotlivé časti. Dôležitý je kontext. Preto by samotný záver mal patriť do rúk alergológa. Robiť si závery z výsledkov laboratórnych testov nezaručí správnu diagnózu.

MUDr. Simona Bělohlávková, alergo-imulogička.

Absolventka 1. lekárskej fakulty UK v Prahe. Od roku 2004 sa venuje alergológii. Začala pracovať na detskom oddelení, neskôr v oblasti ambulantnej praxe. Od roku 2005 je súčasťou pracoviska Immuno-flow, s.r.o. a od roku 2018 tiež súčasťou tímu Ústavu imunologie a alergologie LF a FN Plzeň, kde v súčasnosti dokončuje svoje postgraduálne štúdium. Okrem spomenutého sa alergológii venovala tiež v Canadian Medical Care a v Nemocnici Na Homolce. Vo svojom odbore sa špecializuje na alergologické ochorenia detského veku najmä potravinovej alergológii. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých prác na túto tému v českej ale aj zahraničnej literatúre, je tiež spoluautorkou 6 hníh. Bola hlavnou riešiteľkou európskeho grantu EuroPrevall na tému alergie v ČR a hlavnou riešiteľkou registru DAFALL - prvá databáza pacientov s potravinovou alergiou v Českej republike. Aktívne sa tiež zúčastňuje činnosti PAPRSK (Pracovná skupina pre potravinové alergie) a ČSAKI (Česká spoločnosť alergológie a klinickej imunológie).

MUDr. Simona Bělohlávková, alergo-imulogička.