Pravdy o atopii
Odborníčka na stravovanie Silvia Horecká podrobne vysvetľuje svoj pohľad na diétu pri atopickej dermatitíde a potravinovej alergii. Prečo je podľa nej dôležité denne konzumovať probiotiká?
Preferujem minimálne reštrikcie v stravovaní, pokiaľ to zdravotný stav dovolí. Základom kostry jedálnička je jednoduchá, pestrá strava bez polotovarov, inšpirovaná stredomorskou diétou, bylinkami, exotickými korením a využitím adaptogénnych rastlín.
Za veľmi nevydarený polotovar považujem múčne bezlepkové zmesi, ktoré väčšinou obsahujú aj deproteínovanú pšenicu: chleby z bezlepkových zmesí, obsahujúce deproteínované múky, z ktorých bol lepok odstránený priemyselnými technológiami, sójové, lupinové múky (alergén), rôzne škroby, pod plastovým obalom sa však do nich napchajú rôzne aditíva.
Tiež som sa počas svojej praxe stretla s vegánskymi a vegetariánskymi opatreniami v prevencii atopickej dermatitídy. Mamičky v snahe pomôcť svojim deťom navštevujú pochybné stránky liečiteľov, makrobiotické kurzy. Väčšinou sú neúčinné a predchádzajú vitamínovej karencii a malnutrícii. Dieťa môže mať spomalený motorický a mentálny vývoj.
A v tomto duchu sa ponesú aj ďalšie rady. Ani pri atopickej dermatitíde nie je dôvod striktne vylúčiť klasické alergény (prepeličie vajcia sú užitočné, mlieko – kyslé produkty, lepok neškodí, pokiaľ nemáte celiakiu, sója môže byť fermentovaná), pokiaľ vám nebola zistená vysoko pozitívna alergia na kazeín. Kyslé mliečne výrobky a fermentované potraviny sú základom pre zdravú črevnú mikroflóru (mikrobiota).
Je možné, že nárast výskytu alergických ochorení v posledných rokoch súvisí s nedostatkom bakteriálnej stimulácie, pretože k vývoju orálnej tolerancie je nevyhnutný kontakt s mikróbmi, nutný na stabilné osídlenie mikrobioty komenzálnymi baktériami. Práve u detí s alergiami dochádza k nedostatku laktobacilov a bifidobaktérií.
Ako často hovorím na mamičkovských seminároch aj na kurzoch varenia, zdravé črevo rovná sa dobrá imunita. Imunitný systém sídliaci v oblasti čriev závisí od dobrej kondície tráviaceho traktu a správneho bakteriálneho zloženia. Imunitný systém je prepojený s črevným mikrobiómom a zohráva kľúčovú úlohu pri alergických, imunitných a autoimunitných ochoreniach.
Pokiaľ je rodinná anamnéza pozitívna na atopickú dermatitídu, je možné podávať malým deťom probiotiká v prvých dvoch rokoch života a zvážiť aj prenatálnu suplementáciu – hlavne probiotikami, ako sú laktobacilus rhamnosus, bifidobacterium animalis subsp. lactis. Významná randomizovaná kontrolovaná štúdia svedčí o tom, že podávanie probiotika L.rhamnosus od narodenia do 2 rokov malo protektívny účinok u detí s atopickou dermatitídou a rinokonjuktivitídou až do veku 4 rokov.
Nemenej dôležitý je fakt, že deti narodené prirodzenou cestou (vaginálnym pôrodom) majú vyšší výskyt bifidobaktérií v tráviacom trakte ako deti narodené sekciou.
Selén: pôda v Európe je v porovnaní s inými geografickými územiami chudobná na selén, jeho zdrojom sú ryby, morské plody, vaječný žĺtok, vnútornosti, paraorechy, avokádo, strukoviny, pšeničné klíčky, semienka
Molybdén: potrebný pre metabolizmus dusíkatých látok, zdroj je tmavá listová zelenina a vňate
Mangán: antioxidant, potrbný pre tvorbu interferonu (protinádorovej látky) je v tmavej listovej zelenine, zemiakoch, celozrnnej ryži, pšeničných klíčkoch
Meď a zinok: dôležité zložky antioxidačného enzýmu superoxid dizmutázy (SOD), ktorý chráni cytoplazmu pred tvorbou voľných radikálov
SOD so zložkou mangán chráni mitochondrie, mtDNA vznik bunkovej energie, dýchací reťazec, vnútorná membrána – oxidatívna fosforilácia, pokles SOD sa považuje za príčinu starnutia - jedzte čeľaď kapustovité, nahý ovos, pýr plazivý, pýr žitniak – agropyron – lipnicovité (20x viac výživy ako zelenina)
Pšeničné klíčky: superpotravina pre atopikov a ľudí s HIT – pri ich tolerancii
Pokiaľ nie je možné dojčiť, u detí z atopických rodín sa odporúča podávať prvých 4 – 6 mesiacov náhrady mlieka so zníženou alergicitou – extenzívne hydrolyzáty (eHF) alebo parciálne (pHF), tzv. hypoalergénne mlieka. Ukazuje sa lepší efekt eHF, ale odporúčania sa líšia v jednotlivých krajinách. Budúcnosť majú mlieka s vysokým štiepením kazeínu. U detí bez pozitívnej rodinnej anamnézy nie je dôkaz o efekte pHF, eHF v prevencii atopických ochorení.
Pokiaľ vaše dieťa nemôže prijímať mlieko v prvých mesiacoch života, neznamená to, že ho už nebude môcť nikdy ochutnať.
Kravské mlieko obsahuje štyri typy mliečnej bielkoviny, ktoré pôsobia ako alergény:
Spôsobuje alergickú reakciu u 75 - 85 % dojčiat.
Spôsobuje alergickú reakciu u 10 - 12 % dojčiat, je však najsilnejším alergénom mlieka, je odolný voči tepelnej úprave a hydrolýze a prechádza aj do materského mlieka.
Spôsobuje alergickú reakciu u 2 - 5 % dojčiat, no pozitívne špecifické IgE protilátky má viac ako 60 % pacientov alergických na mlieko a takmer 50 % pacientov s atopickým ekzémom.
Toto sú menej významné alergény.
Nie každý mliečny výrobok musí byť alergénom. A nie je kazeín ako kazeín. Dôležité je pochopiť mechanizmus prípravy jedál a pri desenzibilizácii potravinami treba postupovať nanajvýš opatrne, v malých dávkach a počkať na odozvu.
Imunitný systém organizmu je stimulovaný mikroorganizmami sídliacimi v tráviacom trakte (črevách), jeho funkcia súvisí so zložením mikrobioty. Znížená diverzita mikrobioty má za následok rozvoj alergií a atopickej dermatitídy. Je dôležité rozvíjať osídlenie komenzálnymi kmeňmi, čo sú druhy prospešných, nepatogénnych baktérií.
Kyslé výrobky sú tvorené probiotickými kultúrami. Probiotická kultúra je monokultúra alebo zmesná kultúra mikroorganizmov, ktoré priaznivo ovplyvňujú organizmus človeka a podporujú funkciu prirodzenej mikroflóry (mikrobioty) v organizme. Probiotické potraviny treba zaraďovať do jedálnička denne. Medzi najrozšírenejšie probiotické kultúry patrí Lactobacillus acidophilus, Bifidobacterium species a Lactobacillus casei. Ich priaznivé pôsobenie podporujú tzv. probiotiká, ako napríklad inulín alebo oligofruktóza.
Kontakt s baktériami je dôležitý od prvých príkrmov. Prvé príkrmy by mali byť jogurt, neskôr tvaroh a cottage, ktoré pridávame aj počas dojčenia. Od ukončeného 7. mesiaca podávame deťom ovčí alebo kozí jogurt, biely z domácej produkcie, nie odtučnený.
Kritériom pri nákupe jogurtu by mala byť krátka spotreba do 21 dní. Kupujte len biely jogurt bez pridaných ingrediencií. Obsahovať by mal iba mlieko a mliečne kultúry. Pridať do neho môžete krátko povarené ovocie a zeleninu, ktoré si upravíte doma. Podávať ho môžete napríklad s pečenou tekvicou.
Nekupujte odtučnené produkty. Preferujte kozie, ovčie a A2 mlieko od kráv plemena Jersey a Guernsey (nie Holstein-Frisian). V ovčích výrobkoch sa nachádza vysoký obsah CLA (konjugovaná linolénová kyselina).
Kombináciou jogurtu s probiotikom vznikne symbiotikum.
Chcem vás upozorniť, ak ste v éteri narazili na tvrdenie, že mlieko zahlieňuje organizmus a škodí, vedzte, že ide o úplnú hlúposť. Vezmite si napríklad takú bryndzu. Veď je to potravina, ktorá prospieva telu v boji proti civilizačným ochoreniam.
Ovčia nepasterizovaná bryndza je potravinárskym unikátom a nemožno ju porovnávať z výživového hľadiska s kyslými výrobkami, možno ešte skôr s niektorými druhmi kefíru. Baktérie mliečneho kvasenia totiž v bryndzi produkujú bakteriocíny s antimikróbnou aktivitou, čím sú vlastne prírodným antibiotikom. Malé deti by mohli nepasterizovanú bryndzu jesť už od svojich prvých príkrmov kyslými produktmi. Avšak ak by sa tam náhodou vyskytla nejaká Campylobacter, Salmonela, Listéria a pod., mohla by mať infekcia ťažší priebeh u detí s oslabenou imunitou. Preto niektorí pediatri odporúčajú bryndzu až od troch rokov, aby sa nepodstupovalo zbytočné riziko.
Nemusíte sa nalievať tekutým mliekom, ale kyslé mliečne výrobky rozhodne zaraďte do jedálnička. Napríklad také acidofilné mlieko je charakterizované kultúrou Lactobacillus acidophilus. Kefír je charakterizovaný kultúrou vyrobenou z kefírových zŕn Lactobacillus kefir sp. rodu Leuconostoc, Lactococcus a Acetobacter, rastúcich v špecifických podmienkach. Podobným probiotickým liekom, ako je naša bryndza, je aj kaukazský kefír, hustý ako kyslá smotana.
Pri výrobe zakysanky sa používa tzv. základná (smotanová) kultúra, ktorá je zložená z Lactococcus lactis, subsp. lactis, Leuconostoc mesenteroides subsp. dextranicum a Leuconostoc mesenteroides.
V jogurtoch nájdeme Streptococcus thermophilus, čo je významná baktéria – probiotikum v liečbe atopickej dermatitídy. Zvyšuje hladiny ceramidov a zlepšuje symptómy pri atopickej dermatitíde. Najvyššiu účinnosť má v krémoch.
Lactobacillus plantarum je grampozitívna aerotolerantná baktéria. Má významnú antioxidačnú aktivitu a tiež pomáha udržovať črevnú priepustnosť. Potláča produkciu plynov (metán, CO2, sírovodík) v črevách a môže mať zdravotný prínos pre niektorých pacientov, ktorí trpia IBS. Znižuje alergickú odpoveď organizmu sprostredkovanú IgE protilátkami. Znižuje obsah biogénnych amínov, dokonca ich degraduje, je účinná v boji proti patogénom. Pôsobí proti E.coli, ktorá produkuje biogénne amíny. Znižuje zápalovú aktivitu na sliznici žalúdka vyvolanú baktériou Helicobacter pylori. Pôsobí pozitívne pri liečbe atopickej dermatitídy u dospelých jedincov.
L. plantarum sa používa na zníženie alergenity sójovej múky a výrobkov zo sóje (zníženie reaktivity 80 – 90 %).
L. plantarum sa bežne vyskytuje v mnohých fermentovaných potravinárskych výrobkoch vrátane kyslej kapusty, nakladanej zeleniny, čo môžu aj ľudia s HIT. Nájdete ju:
Lactobacillus Gasseri má imunomodulačné účinky. Znižuje riziko vzniku alergií a astmy. Terapia probiotikami rhamnosus + L.Gasseri vedie k zníženiu IgE v krvi. L. Gasseri lieči alergickú nádchu a upchatý nos, pomáha pri redukcii abdominálneho tuku a pri obezite.
Ide o grampozitívnu anaeróbnu fakultatívnu baktériu. Je to rezistentná baktéria prirodzene sa vyskytujúca v tráviacom trakte, nesie nízke pH v žalúdku. Dokáže znižovať imunitnú odpoveď (alergia na arašidy pod lekárskym dohľadom). Ide o najúčinnejšie probiotikum v prevencii a liečbe atopickej dermatitídy. Znižuje riziko infekcií dýchacích ciest u detí a chráni urogenitálny trakt pred dysbiózami črevnej mikroflóry. Znižuje výskyt symptómov respiračných alergií a rinokonjuktivitídy, zastavuje atopický pochod a stabilizuje žírne bunky.
Kombinácia s Bifidobacterium longum zvyšuje účinnosť v prevencii potravinových alergií, aj HIT sú tolerované. Lactobacillus rhamnosus sa nachádza v nepasterizovaných kyslých mliečnych výrobkoch (bryndza) a polotvrdých zrejúcich syroch.
Lactobacillus salivarius sa uplatňuje pri liečbe astmy a ochorení epidermálnej bariéry kože, akým je atopická dermatitída u detí. Je užitočný pri liečbe IBS (syndróm dráždivého čreva), pôsobí protizápalovo a zmierňuje nadúvanie. Nájdete ho v hydinovom mäse, v hydine bez produkcie biogénnych amínov (tyramín, histamín). Toto probiotikum je schopné potlačiť široké spektrum patogénnych organizmov, ktoré prichádzajú spolu s potravou z gastrointestinálneho traktu. Uplatňuje sa tiež pri liečbe pankreatickej nekrózy. Spolu s kmeňmi Bifidobacterium bifidum a infantis, Lactobacillus acidophillus, casei a lactococcus lactis potláča aktivitu prozápalových cytokínov a bráni prerastaniu patogénov v tenkom čreve – redukcia bakteriálnej translokácie.
Ďalšia užitočná baktéria je Oxalobacter formigens. Táto baktéria je dôležitá pri degradácii oxalátov vyskytujúcich sa v potrave. Za normálnych okolností pri pestrej strave sa nachádza v tráviacom trakte, ale napríklad pri častom užívaní antibiotík už v čreve nie je v dostatočnom množstve. Odporúča sa preto po antibiotikách doplniť probiotiká a vyhýbať sa vysokému príjmu potravín s obsahom oxalátov, inak u niektorých jedincov s predispozíciou hrozí hyperoxalúria. Oxaláty sa nachádzajú vo vývaroch z kostí, špenátu, kakau, jahodách, rebarbore, maku, sezame, červenej repe a pod. Nie je možné ich dodávať v suplementoch.
Spracovanie potravín má preukázateľný vplyv na štruktúru proteínov a na alergický potenciál. Získanie úplnej predstavy o tom, ako môžu potravinové proteíny ovplyvniť alergenicitu, si vyžaduje pochopenie spracovávania a následne narušenia štruktúry a vlastností potravinových proteínov na molekulovej a makroskopickej úrovni.
Teplom indukovaná, čiastočne skladaná forma, je kineticky znehybnená v dôsledku medzimolekulovej výmeny disulfidov a zachováva väčšinu zo svojej pôvodnej sekundárnej štruktúry natívneho proteínu. V rozvinutom stave proteínu sa v dôsledku zvýšenej flexibility polypeptidov môžu vytvoriť nové epitopy, ktoré sú za normálnych okolností ukryté vo vnútri proteínu a na povrch sa dostávajú až čiastočným rozvinutím proteínu. Podobným spôsobom sa pravdepodobne budú po tepelnom spracovaní správať všetky globulárne proteíny, obzvlášť tie, ktoré majú vnútromolekulové disulfidové väzby. Niektoré z alergénových rodín strácajú schopnosť vyvolať alergickú reakciu pri tepelnej úprave.
Je potrebné si uvedomiť že aj pri tepelnom spracovaní sú niektoré z alergénnych rodín termostabilné a ich konformačný epitop zostáva nezmenený, tak je to napríklad u zelerového koreňa. Je zaujímavé, že tepelnou úpravou môžeme výnimočne alergenicitu potravín zvyšovať. Príkladom je búrsky oriešok, teda arašid. „Surový‟ búrsky oriešok vykazuje pomerne nízku alergenicitu, ale praženie pri veľmi vysokých teplotách ich alergenicitu rýchlo zvyšuje zmenou konformácie protínu omnoho viac než varenie pri nízkych teplotách. Podobným príkladom je i šošovica.
Tepelné spracovanie môže byť prevedené pečením v rúre, v mikrovlnke (alergenicitu stráca jablk). Takisto sa môže alergenicita znížiť namáčaním, klíčením alebo kvasením (sója), a ošúpaním plodov. Zmena štruktúry bielkovín môže viesť k porušeniu epitopov a následne zmeniť alergénnosť potravín.
Za pomoci Maillardovej reakcie a enzymatického hnednutia boli pozorované zmeny zničenia konformačných epitopov u čerešní. Tiež bolo zistené, že pražením sa znížila alergénnosť lieskových orechov, najmä u pacientov citlivých na peľ brezy. Ak Maillardova reakcia sama osebe je schopná znížiť IgE reaktívnych epitopov, dôležitých pre alergie je na mieste zvážiť zo strany špecialistov (výskumu) zavádzanie potravinovej desenzibilizácie podľa individuálnych potrieb pacienta (zistiť, či je pacient citlivý na konformačný, lineárny alebo obidva typy epitopov). Na druhej strane treba brať do úvahy aj riziko, teda tepelným spracovaním preukázané zvýšenie IgE väznosti (u arašidov), preto je na mieste postupovať opatrne pri alergiách na potraviny, ktoré môžu spôsobiť anafylaxiu.
Veľmi suchá, podráždená až atopická citlivá pokožka
Patent Skin Barrier Therapy™
24-hodinová hydratácia a okamžitý komfort priamo zo sprchy.
Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)
Veľmi suchá, podráždená až atopická citlivá pokožka
Patent Skin Barrier Therapy™
Jemný čistiaci a protisvrbivý gél.
Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)
Veľmi suchá, podráždená až atopická citlivá pokožka
Patent Skin Barrier Therapy™
Jemná čistiaca a protisvrbivá umývacia kocka.
Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)
Veľmi suchá, podráždená až atopická citlivá pokožka
Patent Skin Barrier Therapy™
Intenzívna protisvrbivá a obnovujúca starostlivosť. Vysoko upokojujúci a vyživujúci.
Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)
Suchá až veľmi suchá citlivá pokožka Veľmi suchá, podráždená až atopická citlivá pokožka
Patent Skin Barrier Therapy™
Vyživujúci a ochranný krém vhodný na pokožku ihneď od narodenia.
Deti, Dojčatá
Suchá až veľmi suchá citlivá pokožka
Patent D.A.F.
Výživný krém pre jemné a hebké ruky. 8h hydratácia.
Dospelí, Deti
Veľmi suchá, podráždená až atopická citlivá pokožka
Patent Skin Barrier Therapy™
Intenzívne zmierňuje svrbenie. Mimoriadne svieža, vyživujúca starostlivosť o pokožku.
Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)
