Citlivá až intolerantná pokožka

Citlivá pokožka a ako ju zvládať: Rozlíšte váš problém a nájdite riešenie

Citlivá pokožka sa prejavuje dráždivými pocitmi, ako je brnenie, pálenie, štípanie, štípanie a niekedy aj svrbenie, často bez zjavnej príčiny alebo vyrážky. Poradíme vám, ako sa starať o citlivú pokožku

Autorka textu: MUDr. Nina Benáková, Ph.D., dermatoložka

Nepríjemné pocity a dráždivosť citlivej pokožky sú veľmi podobné ako u kože po popálení, obarení a podráždení. Koža je v tej chvíli prirodzene citlivejšia, pretože má prechodne narušenú bariérovú funkciu. Citlivá pokožka môže byť typologicky (konštitučne) alebo dedične (geneticky) podmienená a často sa vyskytuje na jemnej, svetlej a suchej pokožke.

Takmer 40 % ľudí v Európe má problémy s citlivou pokožkou, častejšie ženy ako muži. Príčiny sa všeobecne zhrňujú do troch bodov - odchýlka v kožnej bariére, kožný nervový systém a imunitný systém. Pri citlivosti pokožky zohrávajú úlohu aj hormonálne a psychologické vplyvy, životný štýl a vonkajšie prostredie.

Na okamžitú úľavu od svrbenia citlivej pokožky vám poskytne okamžitú úľavu sprej proti svrbeniu; na bežnú hygienu odporúčame zvoliť produkty Sensibio špeciálne vyvinuté pre citlivú pokožku.

Svoj podiel na citlivosti kože majú aj hormonálne a psychické vplyvy, životný štýl a životné prostredie.

Citlivá pokožka nie je choroba, je to skôr väčšia náchylnosť na citlivosť. Zvýšená citlivosť sa môže vyskytnúť u normálnej pokožky, ale aj u pokožky s narušenou kožnou bariérou. Zvýšená citlivosť sa vyskytuje aj pri niektorých zápalových ochoreniach kože (napríklad atopický ekzém, seboroická dermatitída, ružovka, lupienka). Okrem tváre sú ďalšími častými miestami citlivej kože aj pokožka hlavy, ruky a pokožka na genitáliách.

Okrem pojmu „citlivá“ sa môžeme stretnúť, najmä v článkoch zameraných na zdravie a kozmetiku, s výrazmi ako sú reaktívna a intolerantná koža. Citlivá, reaktívna a intolerantná koža majú množstvo spoločného. Často sa prekrývajú a opatrenia pre prax sú pri nich len minimálne rozdielne. Ťažkosti a prejavy sa však u nich v podstate stupňujú:

Citlivá koža je všeobecný pojem pre pokožku, ktorá reaguje na bežné podnety intenzívnejšie ako zdravá pokožka. Človek zažíva nepríjemné pocity, ako je štípanie alebo pálenie kože, bez viditeľných príznakov v situáciách, keď sa na zdravej koži nevyskytujú alebo sa vyskytujú len v malej miere. Príkladom je kontakt s vodou, teplom alebo chladom, vetrom, slnečným žiarením, trením, potením atď.

Reaktívna koža je v podstate citlivá koža, ktorá reaguje podráždením na vplyvy, ktoré by k nemu vôbec nemali viesť. Dochádza tu nielen k vzniku nepríjemných pocitov, ale aj k viditeľnému zápalu. Reaktívna koža je dráždivá.

Intolerantná koža sa správa ako citlivá, reaktívna koža, ale k tomu ešte neznáša bežné vonkajšie hygienické a kozmetické produkty a často ani masti a lieky.

Pre úplnosť spomenieme ešte dve ďalšie pojmy súvisiace s citlivou kožou. Tie už predstavujú choroby, ich vyšetrovanie a liečba je v kompetencii dermatológie:

Kontaktný alergický ekzém vzniká na podklade kožnej hypersensitivity. Táto koža býva tiež citlivá, ale hlavnou príčinou ťažkostí a zápalu je jej precitlivelosť, teda kontaktná alergická reakcia na látku, na ktorú normálne žiadna reakcia nevznikne. Túto reakciu budú mať len tí, ktorí sa na danú látku opakovaným kontaktom s kožou stali precitlivelými. Medzi časté kontaktné alergény patrí napríklad nikel v bižutérii, konzervačné prísady v kozmetike atď.

Hypersenzitívna reakcia sa na koži prejavuje odlišne, než vyššie uvedené stavy, a to predovšetkým výrazným svrbením. Okrem začervenania sa prejavujú aj pupáčiky a opuch. Reakcie pokračujú a stupňujú sa niekoľko dní po pôsobení kontaktného alergénu a šíria sa i mimo miesta kontaktu s kožou.

Pre potvrdenie alebo vylúčenie kontaktnej alergie dermatológovia robia špeciálne kožné náplasťové testy (epikutánne testy), kde sa testujú štandardné a prípadne aj špeciálne sady kontaktných alergénov.

Kontaktná iritačná dermatitída vzniká na podklade dráždivého účinku fyzikálnych, chemických či biologických vplyvov. Túto reakciu bude mať každý (aj bez citlivej kože), a to v závislosti od charakteru danej látky, jej koncentrácie, sily či doby pôsobenia.

Prejavuje sa vo vzostupnej intenzite od začervenania cez pľuzgiere a v najťažších prípadoch až po nekrózu (odumretie tkaniny. Posledný spomínaný stav nastáva pri závažných úrazoch (elektrický prúd, popáleniny, omrzliny, poleptanie kyselinou či lúhy, kontaktu s toxickými rastlinami a živočíchmi…) Pocitovo ide o pálenie, štípanie, bolesť a podobne. Kožná reakcia je ostro ohraničená na miesto kontaktu s iritačnou látkou, v ďalších dňoch sa nestupňuje, naopak časom slabne a nikam sa nešíri.