Atopická dermatitída - čo by ste mali o nej vedieť

Je to najčastejšie kožné ochorenie u detí. Prevalencia, teda hustota jej výskytu v populácii, stúpa.

Za posledných 20 rokov stúpol počet pacientov s atopickým ekzémom až trojnásobne.

Atopická dermatitída dnes postihuje 3 - 10 % populácie. Dlhodobo znižuje kvalitu života a má vplyv na život celej rodiny.

Aké prejavy má atopická dermatitída?

• suchosť kože
• svrbenie
• zápalové ložiská (začervenanie, olupovanie, opuch, mokvanie, chrasty...)

Ktoré faktory môžu vyvolať zápalovú reakciu? 

• Potraviny (potenciálne alergény: bielkoviny kravského mlieka, vajce, obilniny, paradajky, zeler, citrusy, mango, kiwi, čokoláda, kakao, koreniny, kyslé uhorky, kapusta, morské ryby, exotické ovocie, orechy, mak, med, sója…) - platí, že precitlivenosť je individuálna (to znamená, že u každého pacienta to môžu byť iné potraviny), probiotiká sú prospešné
• Roztoče, domáci prach
• Trávy, pele – tzv. inhalačné alergény
• Srsť zvierat (mačka, pes), perie
• Prostredie: teplo - (zapotenie), piesok, záhrada
• Ročné obdobie (zima)
• Detergenty (mydlá, saponáty, prací prášok, aviváž)
• Voda (bazény, chlórová voda, morská voda)
• Kontaktné alergény (kovy, vlna, kožušiny, čistiace prostriedky, mydlá, parfumy, guma...)
• Infekcie (akútne, chronické, fokálne)
• Hormonálne vplyvy
• Stres, psychika

Medzi najčastejšie provokačné faktory pri atopickej dermatitíde patria niektoré druhy potravín, roztoče, trávy, detergenty, ale aj psychika či stres.

Tehotenstvo, dojčenie a zavádzanie nových potravín u detí

Ak máte v rodine atopickú predispozíciu, odporúčajú sa opatrenia už počas tehotenstva. Vynechajte zo svojej stravy potraviny s potenciálom alergizovať. Na druhej strane sa však vyhýbajte prísnym diétam. 

Ideálna dĺžka dojčenia je 6 mesiacov. Aj počas neho sa odporúča vyhýbať alergénom, pretože prechádzajú do materského mlieka. Ak používate umelé mliečne formuly, tak vyberajte tie hypoalergénne (HA). 

Príkrmy sa odporúčajú zavádzať po šiestich mesiacoch života dieťaťa. Robte to postupne a sledujte pritom reakcie kože.

Novinkou v prístupe je tzv. imunologické okno. Ide o navodenie orálnej tolerancie v 17.- 26. týždni života. V tomto čase sa dieťatku podáva malé množstvo (len ochutnať)  zo všetkých jedál, aj z alergénov.

Dôležité je pri tom viesť diétny denník, aby sa odsledovala individuálna precitlivenosť na potraviny.

Ako sa hodnotí závažnosť ekzému?

Závažnosť ekzému posudzuje odborník podľa medzinárodnej škály SCORAD, ktorá zohľadňuje mieru suchosti, začervenania, mokvania, opuchu, škrabancov, zhrubnutia a svrbenia pokožky. Pre hodnotenie závažnosti ekzému sa využíva medzinárodne stanovená škála SCORAD. Do úvahy berie tieto faktory:

1. Suchosť kože:

2. Začervenanie:

3. Mokvanie:

4. Edém (opuch):

5. Lichenifikácie (zhrubnutie kože):

6. Exkoriácie (škrabance):

Svrbenie ako nepríjemný prejav atopickej dermatitídy

Osobitnou a veľmi závažnou témou pri atopickej dermatitíde je svrbenie. Je to vnemový signál kože, kedy imunitný systém dáva vedieť, že sa „niečo“ deje – rozbieha sa zápal, ktorý môže byť aj subklinický, to znamená bez viditeľných zápalových ložísk.

Nešpecifickými provokačnými faktormi sú zmeny teploty a vlhkosti prostredia, zapotenie, aj suchá koža, nemožno opomenúť psychický stres.

Svrbenie vyvoláva histamín, cytokíny a mnohé ďalšie molekuly pod vplyvom špecifických provokačných faktorov, akými sú pele, prach, roztoče či potraviny.

Následkom nepríjemného neutíšiteľného svrbenia je mrzutosť, u detí aj plač, nesústredenosť, nedostatok oddychu, prerušovanie spánku. To všetko vytvára veľmi negatívny vplyv na kvalitu života nielen postihnutého, ale aj jeho okolia.

Zápalové ložiská ekzému svrbia, no po poškrabaní dochádza k ďalšiemu poškodeniu kožnej bariéry, čo vedie k výraznejšiemu zápalu, následkom čoho je svrbenie intenzívnejšie. Vzniká začarovaný kruh, ktorého rozseknutie si vyžaduje zásah dermatológa – ideálne v spolupráci s imunoalergológom.