Atopia

Čo prebieha v atopickej pokožke? (a ako môžete obmedziť vzplanutia ekzému?)

Podráždená pokožka s pocitmi svrbenia predstavuje atopickú pokožku. Ide o zhoršený stav veľmi suchej pokožky. Toto kožné ochorenie, ku ktorému dochádza už v rannom detstve, je naozajstnou epidémiou. Ide dokonca o jednu z prvých príčin návštevy kožného lekára. Za 30 rokov sa počet prípadov atopickej dermatitídy v západných krajinách* zdvojnásobil až strojnásobil. Atopická dermatitída je menej známe, často nepochopené ochorenie, ktoré ničí život detí aj ich rodičov. Nedávne vedecké objavy však umožnili pokrok v chápaní tohto ochorenia a úpravu liečebného režimu už od narodenia.

*Zdroj: Atopická dermatitída: epidemiológia vo Francúzsku, definície, prírodné vedy, spojenie s inými atopickými prejavmi, skóre závažnosti, kvalita života. E. Mahé. Ann. Dermatol. Venereol. 2005; 132

Atopická dermatitída je zápalové kožné ochorenie charakterizované extrémne suchou pokožkou a červenými škvrnami, ktoré sú často pokryté malými vačkami („pľuzgierikmi”) vyvolávajúcimi intenzívne svrbenie.

Atopická dermatitída je nezhubné, nenákazlivé chronické ochorenie, ktoré sa vyvíja náhlymi výskytmi ekzému.

Tieto akútne stavy výrazne ovplyvňujú kvalitu života a veľmi často bývajú príčinou nespavosti. Postupne sa atopický terén, teda predispozícia na rozvoj alergického ochorenia, môže prejavovať ďalšími alergiami, ako je astma, nádcha alebo zápal očnej spojovky. Komplikáciami sú sekundárne bakteriálne alebo vírusové infekcie (herpesy). Na atopickom teréne sa objavujú aj infekčné epiteliálne tumorčeky (molluscum contagiosum) vírusového pôvodu.

Extrémne suchá pokožka sa stáva priepustnejšou a prestáva plniť funkciu bariéry pred vonkajšími a vnútornými nepriaznivými vplyvmi. Nie každá suchá pokožka sa však stane atopickou.

Atopia sa vyvíja na geneticky priaznivom teréne.

Atopia sa vyvíja na geneticky priaznivom teréne. Predchádzajúce štúdie ukázali, že ak má atopickú pokožku jeden z rodičov, pravdepodobnosť jej výskytu u dieťaťa je 30 %**. V prípade, že sú postihnutí obidvaja rodičia, je pravdepodobnosť 70 %**.

Atopická pokožka je okrem genetických faktorov spojená aj :

so vzbúreným imunitným systémo Epiderma je priepustná vrstva, prepúšťa alergény (roztoče, zvieracie chlpy, peľ...) a niektoré baktérie (zlatý stafylokok), ktoré zapríčiňujú zápalové reakcie.

Potravinové alergény kravské mlieko, vajcia atď, sú na úrovni trávenia tiež jedným z faktorov zodpovedných za niektoré náhle výskyty ekzému.

Treba však povedať, že potravinová alergia sa vo veľkej väčšine prípadov u atopických detí nevyskytuje. Potravinové alergie sa prejavujú tráviacimi alebo kožnými príznakmi a „zlomom” krivky hmotnosti a veľkosti.

**Zdroj: Atopická dermatitída. SA Büchner. Forum Med Suisse č. 19, máj 2001

1. fáza

Atopická dermatitída spravidla začína medzi 2. a 3. mesiacom života, kedy sa objavia dobre ohraničené červené škvrny na lícach, rukách, neskôr aj v oblastiach, kde sa ohýbajú lakte a kolená. Ochorenie sa vyvíja náhlymi opakovanými návratmi počas jedného až dvoch rokov.

Pokožka je nepretržite suchá, čo podnecuje svrbenie, ktoré je príčinou nespavosti a zhoršenia kvality života.

2. fáza

Po niekoľkých rokoch sa u niektorých detí môže rozvinúť ďalší prejav atopie, ktorým je nádcha a/alebo alergická astma. Hovoríme o „atopickom pochode”, ktorý je často spojený so škriabaním a výraznou kolonizáciou pokožky zlatým stafylokokom.

Vedecká komunita preto v súčasnosti žiada, aby sa za účelom predchádzania vzniku a zhoršovania tohto ochorenia začalo s liečbou včas, a to už od narodenia v prípade objavenia atopickej pokožky u novorodencov, ktoré ešte nie sú postihnuté týmto ochorením, ale existuje u nich genetická predispozícia (atopickí rodičia, atopickí súrodenci).

Postihnutí ľudia majú osobitú alergickú genetickú predispozíciu (atopický terén),
Ktorá sa môže prejavovať aj na úrovni dýchania (astma), ORL (alergická nádcha), očí (alergický zápal spojiviek), trávenia (potravinová alergia).
Atopická dermatitída najčastejšie postihuje dojčatá a deti, väčšinou medzi 3. mesiacom a 5. rokom a až v 80 % prípadov sa objaví pred 1. rokom. Atopická pokožka však môže pretrvávať aj dlhšie a niekedy až do dospelosti.

Dr Michèle Sayag, Alergiológ.

Otázka internetového používateľa: Ako sa dá predchádzať atopickej dermatitíde a ako ju liečiť?

Prevencia sa uplatňuje u detí, najmä detí, ktoré majú aspoň jedného rodiča náchylného na alergie. V takýchto prípadoch napríklad vieme, že v prvých týždňoch života je najlepšie vyhýbať sa kontaktu s mačkami. Pokiaľ ide o liečbu, propuknutie ekzému by sa mali liečiť čo najskôr topickými protizápalovými liekmi (kortikoidnými masťami). Zmeny kožnej bariéry by sa mali ošetrovať každý deň zmäkčujúcim prípravkom.

Dr Michèle Sayag, Alergiológ.
Dr Michèle Sayag, Alergiológ.

Otázka internetového používateľa: Môže voda, ktorú používam na umývanie dieťaťa, zhoršiť atopický ekzém?

Tvrdá voda zhoršuje stav suchej pokožky a tým ovplyvňuje kožnú bariéru. Alergény z prostredia môžu následne preniknúť cez pokožku a vyvolať u atopických detí propuknutie ekzému.

Dr Michèle Sayag, Alergiológ.
Dr Michèle Sayag, Alergiológ.

Otázka internetového používateľa: Trpím alergiami (ekzém, opar). Bude moja dcéra náchylnejšia na rozvoj týchto kožných problémov?

Opar nie je alergia, ale vírusová infekcia. Ak však trpíte atopickými alergickými reakciami, vaša dcéra môže byť ohrozená atopickou dermatitídou s vyššou pravdepodobnosťou, než je obvyklé.

Dr Michèle Sayag, Alergiológ.

Chápanie progresívneho charakteru atopickej pokožky sa zmenilo a určilo dva kľúčové ciele, ktoré by vás mali priviesť ku kožnému lekárovi.

DIAGNOSTIKA

Akú stratégiu zaujať pri progresívnom ochorení?

Progresiu treba okamžite zastaviť a konať čím skôr, v štádiu pred atopickou suchosťou u rizikových dojčiat, teda tých, ktorých pokožka je veľmi suchá, belavá, hrubá a tých, ktorých rodičia alebo súrodenci majú atopickú pokožku.

Ako to spraviť? Tak, že zasiahnete čím skôr a čo najvhodnejšie, pretože každý zápalový výskyt atopickej dermatitídy podporuje jej návrat k predchádzajúcemu horšiemu stavu.

Každé prepuknutie ochorenia je dôležité radikálne liečiť, čím sa obmedzí opätovné objavenie lézií a zníži dĺžka progresie ochorenia.

Liečba náhleho výskytu ekzému v prvom rade spočíva v použití lokálnych kortikoidov (alebo dermokortikoidov). Podporujú vymiznutie zápalových lézií a rýchlu úľavu od svrbenia. V prípade náhleho prerušenia liečby často dochádza k obnoveniu lézií. Množstvo použitých lokálnych kortikoidov závisí od ošetrovanej plochy a veku postihnutého človeka. Počet balení, ktoré sa používajú na dobu určitú, stanoví lekár.

Nemali by sa nanášať na tvár a v prípade dojčiat na sedaciu časť tela.

V druhej línii liečby (len u detí starších ako jeden rok) sa v prípade neúspechu liečby kortikoidmi môže nasadiť takrolimus. Ostatné druhy liečby sa zvažujú len u dospelých alebo dospievajúcich jedincov.
Diéty, ktoré spočívajú vo vynechaní určitých potravín, sú opodstatnené len vedy, keď lekár potvrdí existenciu potravinovej alergie (alergiologické testy na potraviny u odborníka).

Dôsledne dodržiavajte odporúčania vášho kožného lekára a nezabudnite na tieto opatrenia:

Vyhýbajte sa alergénom, ktoré môžu vyvolať akútnu zápalovú reakciu, teda roztočom, peľu, zvieracím chlpom a periu, ale aj kontaktu s tabakom, ktorý má dráždivé vlastnosti.
Vyhýbajte sa príliš skorému podávaniu rôznorodých jedál dojčatám. Riaďte sa odporúčaniami vášho detského lekára alebo ošetrujúceho lekára.
Uprednostňujte bavlnené oblečenie. Vyhýbajte sa vlne a syntetickým materiálom, ktoré môžu podráždiť pokožku.
Dávajte pozor, aby ste nepoužívali príliš veľké množstvo pracieho prostriedku na pranie bielizne. Veľké dávky môžu oslabiť epidermu.
Nezabúdajte na žehlenie alebo používanie sušičky na bielizeň. Vaše oblečenie bude pri nosení menej drsné.
Dbajte, aby u vás doma nebola príliš vysoká teplota (19-20°C) a pravidelne zvlhčujte vzduch. Každý deň vetrajte, v lete aj v zime.
Pravidelne zvlhčujte spálňu alebo len jednoducho zaveste v izbe na noc mokrý uterák.
Pokiaľ ide o šport, neexistujú žiadne obmedzenia. Výnimkou je prípad, kedy by nadmerné potenie spôsobovalo nepríjemné svrbenie.

Každý deň sa sprchujte približne 5 až 10 minút. Voda musí mať miernu teplotu (nie viac ako 35 stupňov, suchá pokožka neznáša teplú vodu).
Nepoužívajte penu ani soľ do kúpeľa, pretože vysušujú a dráždia pokožku.
Umývajte sa prípravkom s veľmi vysokou toleranciou, najlepšie veľmi jemným tekutým prípravkom alebo dermatologickou kockou (na posilnenie kožnej bariéry). Vylúčte používanie obyčajných mydiel, ktoré dráždia a vysušujú epidermu.
Vysušte pokožku veľmi opatrne a dôkladne, najlepšie odtláčaním do bavlneného uteráka.

1- až 2-krát denne nanášajte vo väčšom množstve zvláčňujúci prípravok, ktorý napomáha obnoveniu kožnej bariéry, obnovuje vláčnosť a jemnosť pokožky a zároveň znižuje hyperreaktivitu pokožky. V období prepuknutia ekzému používajte
1- až 2-krát denne hydratačný a premasťujúci prípravok, ktorý upokojí svrbenie a obmedzí zápalovú reakciu na celom tele mimo ekzémových lézií.