Môže svrbenie tela súvisieť so psychikou? Ako stres ovplyvňuje kožu

Je jednoduché vnímať kožu len ako obal, povrch nášho tela, ktorý má ochrannú funkciu. 

Naša koža je ale v skutočnosti rovnako dôležitý orgán ako srdce, pľúca a ostatné. V podstate je to náš najväčší orgán. A rovnako ako všetky orgány v tele reaguje na naše psychické problémy alebo na stavy spojené so stresom. Dokonca to vyzerá, že je na ne veľmi citlivá. Pokožka a nervový systém sú úzko prepojené už od embryonálneho vývoja, pretože sú obe vytvorené z rovnakého zárodočného listu – ektodermu. 

Stres je reakciou organizmu na záťaž alebo na ohrozenie. Naše telo je na stres vybavené adaptačnými pochodmi a hormónmi, ktoré nás mobilizujú na útok, útek alebo na zvládnutie psychickej záťaže. 

Stres sám osebe je vlastne aktivačný faktor. Ťažko si predstaviť náš život bez neho. Problém je, keď podhodnocujeme a skracujeme obdobie relaxácie. V podstate ide hlavne o to, či si po aktivácii dovolíme dostatočne vypnúť a zregenerovať svoje zdroje. 

Psychológovia hodnotili priemerné reakcie a priraďovali „stresové body“ k významným životným zmenám a udalostiam, ktoré sú viac či menej pre každého človeka náročné. Podľa tejto škály prežívame najvyššiu mieru stresu pri smrti blízkeho človeka (max. 100 bodov). Je ale zaujímavé, že stresom pre nás môžu byť aj všeobecne pozitívne udalosti, ako sú svadba (50 bodov), tehotenstvo (40), narodenie dieťaťa (39), ktoré na škále predbehli také životné rany ako pokles príjmov (38) alebo smrť priateľa (37). 

Táto škála je však stále iba orientačná. To, ako udalosti hodnotíme a nakoľko sú pre nás stresujúce, je veľmi individuálne. Niektorí jedinci sú prirodzene odolnejší proti negatívnym účinkom stresu. 

Stresu sa nedá vyhnúť

Aby sme neboli bezmocní voči svrbeniu tela zo stresu, ale aj proti iným útrapám, ktoré so sebou prináša atopický ekzém , môžeme čerpať z vedomostí o strese, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Potrebujeme vedieť, ako funguje, čo pre nás znamená, kedy nám škodí a čo nám môže pomôcť. Ak je ekzém alebo svrbenie naším hlavným problémom, ktorý nám komplikuje život, samy osebe nie sú dostatočne účinné ani medicínske prostriedky, ani uvedomenie si toho, čo potrebujeme, ale aj podpora okolia. 

Potrebujeme mať nejaké esá v rukáve, aby sme mohli vykročiť z bezmocnosti, ktorú navodzuje začarovaný kruh svrbenia tela spôsobeného psychikou. Potrebujeme nejaké svojpomocné prostriedky, o ktoré sa môžeme oprieť, keď je najhoršie. Prísť na to, čo pomáha, a postupne to rozvíjať a zdokonaľovať. 

Je moderné hovoriť o boji proti stresu a o tom, ako „nad ním zvíťaziť“. S bojom proti stresu je to tak trochu ako v rozprávke o dvanásťhlavom drakovi. Keď mu jednu hlavu zotneme, čaká nás ešte mnoho ďalších. Nehovorme však iba o negatívnych účinkoch stresu. 

Určitú dávku stresu potrebujeme. Pokiaľ nás niekto usadí v miestnosti zbavenej všetkých stresových podnetov, na šťastí nám to nijako nepridá. Potrebujeme radšej premýšľať o optimálnej úrovni stresu, než sa ho zbavovať úplne. 

Navyše je oveľa výhodnejšie bojovať za niečo ako proti niečomu. Skúsme do krajiny našej duše zavádzať napríklad nasledovné zmysluplné metódy a „bojujme za ne“. 

Prebdelé noci a veľa plaču, nervozity, neistoty, obáv a strachu. To sú najčastejšie stavy, s ktorými si spájame zhoršený atopický ekzém. Vaše dieťa má s najväčšou pravdepodobnosťou klasickú detskú schopnosť vnímať vašu úzkosť. Čo asi vníma, pokiaľ sa oňho v jednom kuse obávate? 

Pokiaľ je to dojča, obrazne povedané, úzkosť od vás prijíma spolu s materským mliekom. Lenže aj keď ide o väčšie dieťa, to, akí sme úzkostní či úzkostliví, sa v našich činoch prejaví v menšej či vo väčšej miere. Je prirodzené, že podliehame panike pri pohľade na niekoho, kto sa fanaticky škriabe a na naše snahy zasiahnuť reaguje s nepochopením, až s agresivitou. 

Zo svojho pohľadu je dôležité opäť nebojovať so svojimi pocitmi, ale úprimne si ich priznať a snažiť sa ich nejako vyvážiť. 

Koľko pozornosti venujeme iným stránkam osobnosti – či už nášho dieťaťa alebo našej vlastnej – keď sami trpíme atopickým ekzémom? Na čom zakladáme svoje hodnoty? Aké slová by sme použili na charakterizovanie silných stránok osobnosti? Sme vôbec schopní ich vidieť, keď náš pohľad priťahuje pokožka a stavy s ňou spojené? To, na čo zameriavame pozornosť, či už u nás samotných, alebo u nášho dieťaťa, je silným posolstvom. Bude formovať ďalší náš alebo jeho život a budúcnosť.