Môže svrbenie tela súvisieť so psychikou? Ako stres vplýva na kožu

Je jednoduché vnímať kožu len ako obal, povrch nášho tela, ktorý má ochrannú funkciu.

Naša koža je však v skutočnosti rovnako dôležitý orgán ako srdce, pľúca, oči a ostatné. V podstate je to náš najväčší orgán. A rovnako, ako všetky orgány v našom tele, reaguje na naše psychické problémy či na stavy spojené so stresom. Dokonca sa zdá, že je na ne vysoko citlivá. Pokožka a nervový systém sú úzko prepojené od embryonálneho vývinu, lebo oboje sú vytvorené z rovnakého zárodočného listu, ektodermy. 

Stres je reakciou organizmu na záťaž alebo na ohrozenie. Naše telo je na stres vybavené adaptačnými pochodmi a hormónmi, ktoré nás mobilizujú na útok, útek alebo na zvládnutie psychickej záťaže.

Stres sám osebe je vlastne aktivačný faktor. Je ťažké predstaviť si náš život bez neho. Problémom je, ak podhodnocujeme a skracujeme obdobia relaxácie. V podstate ide hlavne o to, či si po aktivácii dovolíme dostatočne vypnúť a zregenerovať svoje zdroje. 

Psychológovia hodnotili priemerné reakcie a priraďovali „stresové body“ za významné životné zmeny a udalosti, ktoré sú viac či menej pre každého človeka náročné. Podľa tejto škály prežívame najvyššiu mieru stresu pri smrti blízkeho človeka (max. 100 bodov). Je však zaujímavé, že stresom pre nás môžu byť aj všeobecne pozitívne udalosti, akými sú svadba (50 bodov), tehotenstvo (40), narodenie dieťaťa (39), ktoré v škále predbehli také životné rany ako zníženie príjmov (38) alebo smrť priateľa (37). 

Táto škála je však stále iba orientačná. To, ako udalosti hodnotíme a nakoľko sú pre nás stresujúce, je veľmi individuálne. Niektorí jedinci sú prirodzene odolnejší proti negatívnym účinkom stresu. 

Stresu sa nedá vyhnúť

Aby sme neboli bezmocní proti svrbeniu tela zo stresu, ale aj proti iným útrapám, ktoré atopický ekzém so sebou prináša, môžeme čerpať z vedomostí o strese, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Potrebujeme vedieť, ako funguje, čo pre nás znamená a kedy nám škodí, čo nám môže pomôcť. Ak je ekzém či svrbenie naším hlavným problémom, ktorý nám komplikuje život, nie sú dostatočne účinné ani medicínske prostriedky, ani uvedomenie, čo potrebujeme, ani podpora okolia.

Potrebujeme mať nejaké esá v rukáve, aby sme mohli vykročiť z bezmocnosti, ktorú začarovaný kruh svrbenia tela spôsobeného psychikou navodzuje. Potrebujeme nejaké svojpomocné prostriedky, o ktoré sa môžeme oprieť, keď je najhoršie. Prísť na to, čo pomáha, a postupne to rozvíjať a zdokonaľovať.

Je moderné hovoriť o boji proti stresu a o tom, ako „nad ním zvíťaziť“. S bojom proti stresu je to tak trochu ako v rozprávke o dvanásťhlavom drakovi. Ak mu jednu hlavu zotneme, čaká nás ešte veľa ďalších. Nehovorme však iba o negatívnych účinkoch stresu.

Určitú dávku stresu potrebujeme. Ak nás niekto usadí v miestnosti zbavenej všetkých stresových podnetov, na šťastí nám to nepridá. Potrebujeme radšej premýšľať o optimálnej úrovni stresu, než sa ho zbavovať úplne.

Navyše je omnoho výhodnejšie bojovať za niečo ako proti niečomu. Skúsme do krajiny našej duše zavádzať napríklad nasledovné zmysluplné metódy a „bojujme za ne“.

Prebdené noci a veľa plaču, nervozity, neistoty, obáv a strachu. To sú aj najčastejšie stavy, s ktorými sa zhoršený atopický ekzém spája. Vaše dieťa má s najväčšou pravdepodobnosťou klasickú detskú schopnosť vnímať vašu úzkosť. Čo asi vníma, ak sa oň jednostaj obávate? 

Ak je to dojča, obrazne povedané, úzkosť od vás prijíma spolu s materským mliekom. Lenže aj keď ide o väčšie dieťa, to, ako sme úzkostní či úzkostliví, sa v našich činoch prejaví v menšej či vo väčšej miere. Je prirodzené, že podliehame panike pri pohľade na niekoho, kto sa fanaticky škriabe a na naše snahy zasiahnuť reaguje s nepochopením až s agresiou. 

Z môjho pohľadu je dôležité opäť nebojovať so svojimi pocitmi, úprimne si ich priznať a snažiť sa nejako to vyvážiť. 

Koľko pozornosti venujeme iným stránkam osobnosti – či už nášho dieťaťa alebo našej, ak sami trpíme atopickým ekzémom? Na čom zakladáme svoje hodnoty? Aké slová by sme použili na charakterizovanie silných stránok osobnosti? Vidíme ich vôbec, ak nám náš pohľad priťahuje pokožka a stavy s ňou spojené? To, na čo zameriavame pozornosť, či u nás samých alebo u nášho dieťaťa, je silným posolstvom. Bude formovať ďalší náš alebo jeho život a budúcnosť.